Justiva Nekomentované

Najväčšia nevýhoda s. r. o. vs. živnosť padla, daňová licencia skončila

Od 1. januára 2018 mnohým podnikateľom odľahlo. Jeden z najsilnejších argumentov v neprospech podnikania formou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným je minulosťou. Daňová licencia, nazývaná tiež daň zo straty alebo minimálna daň, je od roku 2018 zrušená. Čítajte ďalej, dozviete sa, ako a koho sa zmena dotkne. Read more

Justiva Nekomentované

Dobrovoľné daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2016

Daňové priznanie za predošlý kalendárny rok sú povinné podať tak fyzické ako aj právnické osoby. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov  upravuje povinnosť podania daňového priznania – pre niektorých daňovníkov je podanie povinné, pre iných dobrovoľné. V prípade dobrovoľného podania priznania môže daňovník docieliť vrátenie dane od daňového úradu  – ak daňovník platil preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (a základ dane z príjmu nebol vyšší ako nezdaniteľná časť základu dane) alebo  si daňovník neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane u svojho zamestnávateľa.  Daňové priznanie môžu podať aj dôchodcovia, mamičky na materskej dovolenke či študenti. Read more

Justiva Nekomentované

Registrácia za platiteľa dane z pridanej hodnoty – DPH

Registrácia za platiteľa dane z pridanej hodnoty je dnes oproti minulosti omnoho zložitejšia. Za sťažením tohto procesu je potrebné hľadať štát a jeho ciele.

Daň z pridanej hodnoty je pre príjmy štátu mimoriadne dôležitá a relatívne ľahko administrovateľná. Počas ťažkých ekonomických rokoch musí štát konsolidovať svoj rozpočet. V praxi to znamená, že musí zmenšiť rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Z politických dôvodov sa výdavky neznižujú. Z toho vyplýva, že jedinou cestou je zvyšovanie príjmov. To štát dokáže iba zvyšovaním daní a ich efektívnejším výberom. Read more

Justiva Nekomentované

Súhlas správcu dane potrebný na prevod obchodného podielu

Prevod obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným je pomerne častý a relatívne jednoduchý proces. Vlastnícka štruktúra sa mení často a štát tomu nekladie žiadne väčšie prekážky.

Prevod obchodného podielu musí najskôr schváliť valné zhromaždenie. Výnimku tvoria prípady, kedy spoločenská zmluva vyložene určuje, že spoločník firmy môže svoj podiel prijať bez toho, aby mu to odobrilo valné zhromaždenie.

Je dôležité spomenúť to, že prevod/predaj podielu spoločnosti sa týka  predávajúceho a kupujúceho ako fyzických osôb. Nejde o záležitosť samotnej firmy. Takisto príjem z tohto predaja je majetkom fyzickej osoby, a nie firmy. Tento príjem je potrebné samozrejme zdaniť – jedinou odpočítateľnou položkou je podiel na základnom imaní spoločnosti.

Pri prevode podielov v spoločnosti s ručením obmedzeným sa vyžaduje aj súhlas správu dane. Tento na zápis do obchodného registra a výmaz z obchodného registra musí získať ako predajca, tak aj kupujúci. Zákon rozlišuje dva prípady pri prevode podielov s.r.o. z pohľadu povinností k správcovi dane:

  • predaj väčšinového podielu eseročky
  • predaj menšinového podielu eseročky

Pri predaji väčšinového podielu s.r.o. sa vyžaduje písomný súhlas správcu dane. Za väčšinový podiel sa považuje minimálne 50 percentný podiel na základnom imaní (minimálne 50 percent hlasov v spoločnosti), ktorý určuje spoločenská zmluva.

Pri predaji menšinového podielu spoločnosti s ručením obmedzeným sa súhlas správu dane nevyžaduje. Stačí predložiť čestné prehlásenie, že predajca ani kupujúci nemajú povinnosť predkladať súhlas správcu dane. Takéto čestné prehlásenie je pred jeho odovzdaním lepšie úradne overiť, hoci zákon to priamo neprikazuje.

Zmeny v spoločnostiach od 99 €
vypracovanie kompletnej dokumentácie
obsahuje súdny poplatok vo výške 33 €
vypracovanie dokumentov do 24 hodín
konzultácia zdarma
Mám záujem o zmenu v mojej s. r. o.
Justiva Nekomentované

Ako registrovať firmu k dani z pridanej hodnoty?

Daň z pridanej hodnoty je ďalšia oblasť podnikania, do ktorej sa najnovšie obul štát. Opäť tu je problém, ktorý je plne legitímny. Podvody s touto daňou (najmä jej vratkami) nadobúdajú pre štátny rozpočet už neúnosné hodnoty. Motivácia štátu je tak správna – chce obmedziť straty na tejto dani a zvýšiť efektivitu jej výberu.

Problematická je však forma, ktorú ekonomickí predstavitelia nášho štátu zvolili. Ako formu boja proti daňovým podvodom s DPH si zvolili sťaženie procesu registrácie k tejto dani. Efektivita tohto riešenia je viac ako otázna.

Doterajší stav registrácie k dani z pridanej hodnoty

Doteraz bola registrácia k dani z pridanej hodnoty pomerne jednoduchým  procesom. Zo zákona existujú tri spôsoby registrácie k dani z pridanej hodnoty:

  • povinná registrácia k DPH
  • dobrovoľná registrácia k DPH
  • zákonná registrácia k DPH

Podnikateľ zo zákona nie je vždy povinný registrovať sa k platbe dane z pridanej hodnoty. O tom, či sa podnikateľ musí registrovať, podľa obchodného zákona rozhoduje obrat za posledných 12 mesiac. Rozhodujúca je suma 49 790 €.

Pokiaľ firma/podnikateľ za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat nižší ako 49 790 eur, DPH platiť nemusí a ani sa k nej nemusí registrovať. Pokiaľ je tento obrat za posledných 12 mesiacov 49 790 eur a vyšší, podnikateľovi vzniká povinnosť sa k DPH registrovať.

Podnikateľ však z rôznych dôvodov môže mať záujem daň z pridanej hodnoty platiť aj napriek tomu, že dosahuje nízky obrat (do 49 790 €). Štát mu platby DPH zo zákona umožňuje.

Dobrovoľná registrácia k dani z pridanej hodnoty

Dobrovoľná registrácia k DPH sa v súčasnosti skladá z dvoch fáz:

  • posudzovanie či podnikateľ je zdaniteľná osoba
  • rozhodovanie o výške zábezpeky

Obe fázy registrácie k DPH vykonáva daňový úrad. Na začiatku musí podnikateľ dokázať, že je zdaniteľná osoba. Toto sa deje deklarovaním činnosti firmy – podnikateľ musí predložiť podnikateľský zámer, zmluvy, faktúry, objednávky a tak ďalej.

Firma podáva žiadosť o registráciu k DPH na miestne príslušnom DÚ spolu so všetkými prílohami. Ak ich podnikateľ k žiadosti nepripojí DÚ ho k tomu následne vyzve. Daňový úrad má zákonom určenú lehotu na posúdenie tejto žiadosti – 60dní.

Druhou fázou je rozhodovanie o výške zábezpeky, ktorú musí firma zložiť. Pri rozhodovaní o výške zábezpeky daňový úrad posudzuje najmä rizikovosť podnikateľa pri platení dane.

Rozhodnutie o výške zábezpeky dostane podnikateľ spolu s posúdením či je zdaniteľnou osobou – teda do 60 dní. Následne má podnikateľ 20 dní na zloženie tejto zábezpeky. Podľa zákona by sa všetko toto malo stať do 60 dní. Toto predpokladá, že daňový úrad sa vyjadrí v lehote ďaleko kratšej ako 60 dní.

Povinná registrácia k dani z pridanej hodnoty

Povinná registrácie k DPH sa, ako už bolo spomenuté, odvíja najmä od obratu dosiahnutého za posledných 12 mesiacov. Hranica je 49 790 eur. Samotný postup pri registrácii je veľmi podobný dobrovoľnej registrácii. Aj tu musí podnikateľ prejsťcez dve fázy – posudzovanie, rozhodovanie o výške zábezpeky.

Rozdiel je tu najmä v tom, že pri posudzovaní to má jednoduchšie, keďže firma je bez pochyby aktívna (nepredkladá napríklad podnikateľský plán).

Rozhodovanie o výške zábezpeky takisto vychádza z rizikovosti danej firmy. Veľký rozdiel je tu však v tom, že v tomto prípade môže daňový úrad o podnikateľa peniaze určené na zábezpeku vymáhať.

Zákonná registrácia k dani z pridanej hodnoty

Na rozdiel od dvoch vyššie uvedených foriem registrácie k DPH v tomto prípade sú všetky lehoty skrátené. Aj samotné rozhodnutie daňového úradu má iba deklaratórny charakter. Pri zákonnej registrácii k DPH nie je potrebné skladať finančnú zábezpeku. Toto platí dokonca aj vtedy, ak firma má daňové nedoplatky.