Justiva Nekomentované

Prečo zvýšiť základné imanie?

Dôvodov, prečo zvyšovať vlastné imanie môže byť viacero. Avšak nie za každým zvyšovaním základného imania sú rozumné dôvody.

Základné imanie sa oplatí zvyšovať najmä z dôvodu čerpania úverov v banke či pri žiadosti o eurofondy. Pri oboch procesoch síce nie je sledované základné imanie, ale údaj, ktorý základné imanie priamo ovplyvňuje – vlastné imanie. Základné imanie je zložkou vlastného imania, a tak jeho zvyšovaním možno jednoducho ovplyvniť aj vlastné imanie.

Čo základné imanie nie je

Výška základného imania toho o spoločnosti veľa hovorí – na prvý pohľad. Keď sa však na tento účtovný termín pozrieme bližšie, zistíme, že to nie je úplne tak. Všeobecne sa akceptuje, že spoločnosť s ručením obmedzeným ručí svojim majetkom a ak nemá žiadny majetok, tak do výšky základného imania.

Problém je v tom, že firma ručí do výšky nesplateného základného imania. Toto je však veľký rozdiel. Pokiaľ má firma plne splatené základné imanie, neručí ničím. Výška základného imania takisto nič nehovorí o majetku firmy, keďže všetko základné imanie mohlo byť spotrebované na činnosť eseročky.

Za výhody základného imania sa často prezentuje vyššia dôveryhodnosť danej spoločnosti. Predpokladá sa, že firma s vysokým základným imaním je na tom majetkovo dobre. Na základe vyššie uvedených informácií je jasné, že takýto predpoklad nie je založený na realite.

Spôsoby navýšenia základného imania spoločnosti

Podnikatelia majú dve základné možnosti, ako navýšiť základné imanie spoločnosti. Rozdiel medzi nimi je hlavne v tom, ako ovplyvňujú výšku vlastného imania.

Zvyšovanie základného imania z majetku spoločnosti

Pri tomto spôsobe zvyšovania základného imania spoločnosti nedochádza k zmene vlastného imania. Dochádza iba k presunu majetku. Na zvýšenie základného imania sa môže použiť napríklad zisk. Valné zhromaždenie spoločnosti rozhodne napríklad o tom, že zisk za určité obdobie nebude vyplatený spoločníkom, ale bude použitý práve na zvýšenie základného imania.

Zvyšovanie základného imania z externých zdrojov

Pokiaľ chce firma spolu so základným imaním zvýšiť aj vlastné imanie, využije externý zdroj. Príkladom môže byť záväzok spoločníkov na zvýšenie vkladu. Takto im vzniká povinnosť  uhradiť navýšenie vkladu.

Zmeny v spoločnostiach od 99 €
vypracovanie kompletnej dokumentácie
obsahuje súdny poplatok vo výške 33 €
vypracovanie dokumentov do 24 hodín
konzultácia zdarma
Mám záujem o zmenu v mojej s. r. o.
Justiva Nekomentované

Ako registrovať firmu k dani z pridanej hodnoty?

Daň z pridanej hodnoty je ďalšia oblasť podnikania, do ktorej sa najnovšie obul štát. Opäť tu je problém, ktorý je plne legitímny. Podvody s touto daňou (najmä jej vratkami) nadobúdajú pre štátny rozpočet už neúnosné hodnoty. Motivácia štátu je tak správna – chce obmedziť straty na tejto dani a zvýšiť efektivitu jej výberu.

Problematická je však forma, ktorú ekonomickí predstavitelia nášho štátu zvolili. Ako formu boja proti daňovým podvodom s DPH si zvolili sťaženie procesu registrácie k tejto dani. Efektivita tohto riešenia je viac ako otázna.

Doterajší stav registrácie k dani z pridanej hodnoty

Doteraz bola registrácia k dani z pridanej hodnoty pomerne jednoduchým  procesom. Zo zákona existujú tri spôsoby registrácie k dani z pridanej hodnoty:

  • povinná registrácia k DPH
  • dobrovoľná registrácia k DPH
  • zákonná registrácia k DPH

Podnikateľ zo zákona nie je vždy povinný registrovať sa k platbe dane z pridanej hodnoty. O tom, či sa podnikateľ musí registrovať, podľa obchodného zákona rozhoduje obrat za posledných 12 mesiac. Rozhodujúca je suma 49 790 €.

Pokiaľ firma/podnikateľ za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat nižší ako 49 790 eur, DPH platiť nemusí a ani sa k nej nemusí registrovať. Pokiaľ je tento obrat za posledných 12 mesiacov 49 790 eur a vyšší, podnikateľovi vzniká povinnosť sa k DPH registrovať.

Podnikateľ však z rôznych dôvodov môže mať záujem daň z pridanej hodnoty platiť aj napriek tomu, že dosahuje nízky obrat (do 49 790 €). Štát mu platby DPH zo zákona umožňuje.

Dobrovoľná registrácia k dani z pridanej hodnoty

Dobrovoľná registrácia k DPH sa v súčasnosti skladá z dvoch fáz:

  • posudzovanie či podnikateľ je zdaniteľná osoba
  • rozhodovanie o výške zábezpeky

Obe fázy registrácie k DPH vykonáva daňový úrad. Na začiatku musí podnikateľ dokázať, že je zdaniteľná osoba. Toto sa deje deklarovaním činnosti firmy – podnikateľ musí predložiť podnikateľský zámer, zmluvy, faktúry, objednávky a tak ďalej.

Firma podáva žiadosť o registráciu k DPH na miestne príslušnom DÚ spolu so všetkými prílohami. Ak ich podnikateľ k žiadosti nepripojí DÚ ho k tomu následne vyzve. Daňový úrad má zákonom určenú lehotu na posúdenie tejto žiadosti – 60dní.

Druhou fázou je rozhodovanie o výške zábezpeky, ktorú musí firma zložiť. Pri rozhodovaní o výške zábezpeky daňový úrad posudzuje najmä rizikovosť podnikateľa pri platení dane.

Rozhodnutie o výške zábezpeky dostane podnikateľ spolu s posúdením či je zdaniteľnou osobou – teda do 60 dní. Následne má podnikateľ 20 dní na zloženie tejto zábezpeky. Podľa zákona by sa všetko toto malo stať do 60 dní. Toto predpokladá, že daňový úrad sa vyjadrí v lehote ďaleko kratšej ako 60 dní.

Povinná registrácia k dani z pridanej hodnoty

Povinná registrácie k DPH sa, ako už bolo spomenuté, odvíja najmä od obratu dosiahnutého za posledných 12 mesiacov. Hranica je 49 790 eur. Samotný postup pri registrácii je veľmi podobný dobrovoľnej registrácii. Aj tu musí podnikateľ prejsťcez dve fázy – posudzovanie, rozhodovanie o výške zábezpeky.

Rozdiel je tu najmä v tom, že pri posudzovaní to má jednoduchšie, keďže firma je bez pochyby aktívna (nepredkladá napríklad podnikateľský plán).

Rozhodovanie o výške zábezpeky takisto vychádza z rizikovosti danej firmy. Veľký rozdiel je tu však v tom, že v tomto prípade môže daňový úrad o podnikateľa peniaze určené na zábezpeku vymáhať.

Zákonná registrácia k dani z pridanej hodnoty

Na rozdiel od dvoch vyššie uvedených foriem registrácie k DPH v tomto prípade sú všetky lehoty skrátené. Aj samotné rozhodnutie daňového úradu má iba deklaratórny charakter. Pri zákonnej registrácii k DPH nie je potrebné skladať finančnú zábezpeku. Toto platí dokonca aj vtedy, ak firma má daňové nedoplatky.

Justiva Nekomentované

Povinné údaje na faktúre od 1. 1. 2014

Fakturovanie je neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek podnikania. Či už podnikáte ako fyzická, alebo právnická osoba, správne vyhotovené faktúry sú základom dôsledného účtovníctva.

Medzi podnikateľmi existuje množstvo nejasností, čo je povinnou súčasťou faktúry a čo tou povinnou súčasťou nie je. Problém tkvie v tom, že náležitosti faktúry definujú hneď tri zákony, a to: Obchodný zákonník, Zákonov o dani z pridanej hodnoty (222/2004 Z.z.)a Zákon o účtovníctve (431/2002 Z.z.).  Povinné údaje faktúry sú kombináciou požiadaviek všetkých týchto troch zákonov.

Písomné aj elektronické faktúry musia obsahovať nasledujúce údaje:

Poskytovateľ služieb alebo tovaru 

Všetky identifikačné údaje podnikateľ/firmy musia byť zhodné so živnostenským registrom/obchodným registrom. To znamená, že musia byť voľne vyhľadateľné.

Právnická osoba

  • obchodné meno spolu s jeho právnou formou
  • sídlo spoločnosti/miesto prevádzky,
  • IČO – identifikačné číslo organizácie
  •  IČ DPH – identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (platí iba v prípade, ak podnikateľský subjekt je platcom dane z pridanej hodnoty)
  • DIČ – daňové identifikačné číslo

Fyzická osoba

  • meno a priezvisko
  • adresa trvalého pobytu
  • IČ DPH – identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (platí iba v prípade, ak podnikateľský subjekt je platcom dane z pridanej hodnoty)

Údaje odberateľa tovaru a služieb

  • meno a priezvisko, prípadne obchodné meno a právna forma
  • trvalý pobyt, adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava/sídlo spoločnosti alebo prevádzky
  • IČ DPH – pod ktorou bola prijatá faktúra (platí v prípade, ak je príjemca platca DPH)

Všeobecné náležitosti faktúr

  • faktúra musí obsahovať slovo „faktúra“ a poradové číslo
  • musí mať určenú formu úhrady, konštatný a variabilný symbol
  • musí byť uvedený názov dodanej služby alebo tovaru
  • faktúra musí obsahovať vyjadrenie množstvovej jednotky
  • faktúra musí obsahovať dátum vystavenia
  • a zároveň dátum dodania služby/tovaru v prípade, že sa tento dátum líši od dátumu vystavenia faktúry
  • dátum splatnosti faktúry (väčšinou sa poskytuje 15 dní na splatenie faktúry)
  • základ dane pre každú sadzbu, jednotkové ceny bez dane a bez zliav
  • uplatnené zľavy
  • faktúra musí obsahovať  konečnú cena za množstvovú jednotku spolu s výškou dane v eurách
  • označenie účtov v tvare IBAN (novinka od roku 2014 – na faktúrach je potrebné používať medzinárodný formát účtov IBAN). Toto číslo je automaticky priradené bankou a je ho možné jednoducho nájsť v internet bankingu.
  • podpis zodpovednej osoby odberateľa a prijímateľa faktúry
Justiva Nekomentované

Virtuálne sídlo spoločnosti

Podnikanie v dnešnej dobe je ďaleko náročnejšie hlavne z pohľadu neustále sa zvyšujúcej konkurencie. To, čo stačilo v minulosti na prilákanie množstva zákazníkov, dnes už nemusí platiť. Firmy a podnikatelia sa tak snažia na svojej atraktivite pracovať aj v najmenších detailoch.

Pri podnikaní hrá nesmierne veľkú rolu aj reputácia. Zákazníci dnes majú takmer neobmedzenú možnosť si firmu preveriť. Pri hľadaní informácií o firmách sa takmer okamžite dozvedajú, kde daná spoločnosť sídli. Toto vytvára dojem, ktorý môže silno ovplyvniť výber konkrétnej spoločnosti.

Je dokázané, že niektorí zákazníci majú tendenciu preferovať firmy pôsobiace na dobrých adresách. V skratke to znamená, že ľudia si radšej vyberú firmu sídliacu vo veľkom meste ako firmu, ktorá sa prezentuje adresou niekde v neznámej dedinke. Dopyt po kvalitnej adrese však existuje aj medzi väčšími mestami či mestách samotných.

Trh tento dopyt po dobrých adresách rozpoznal a dnes sú v ponuke tzv. virtuálne adresy, respektíve virtuálne sídla spoločností.

Čo je to virtuálne sídlo spoločnosti a ako to celé funguje?

Klasickou cestou, ako zlepšiť imidž firmy zmenou adresy  je presťahovať sídlo spoločnosti na lepšiu adresu. Fyzicky takto preniesť sídlo spoločnosti je však pomerne drahé, a teda pre väčšinu spoločností ťažko realizované riešenie.

Virtuálne sídlo spoločnosti však umožňuje zmenu adresy za zlomok nákladov fyzického prenesenia sídla spoločnosti. Pri virtuálnom sídle používate dobrú adresu, avšak firmu riadite odkiaľkoľvek – pokojne aj z tej najzapadnutejšej dedinky na Slovensku či dokonca zo zahraničia.

Virtuálne sídlo je možné získať na najlepších adresách Slovenska. Podnikateľ však takto nezískava skutočný priestor. Získava iba možnosť uvádzať túto adresu ako sídlo svojej firmy. Poskytovatelia virtuálneho sídla sa navyše postarajú aj o presmerovanie pošty. Všetka pošta je po prijatí následne zasielaná na skutočné sídlo firmy.

V dnešnej dobe je možné bez problémov presmerovať aj telefonické čísla. Napríklad si kúpite bratislavské telefónne číslo pevnej, ktoré môžete uvádzať kdekoľvek v rámci firemných informácií. Toto telefónne číslo si necháte automaticky presmerovať na akékoľvek iné číslo – či už slovenské alebo zahraničné.

Virtuálne sídlo pre s. r. o. od 22 €

sídlo pre Vašu spoločnosť v Bratislave alebo Trenčíne
žiadne zriaďovacie poplatky
min. trvanie zmluvy 12 mesiacov
konzultácia zdarma
Mám záujem o sídlo pre s. r. o.